Hrdý na životný prestup: Dokázal som si priznať chybu, dnes som na strane slušnosti

Rarach je podľa výkladového slovníka nadprirodzená bytosť stelesňujúca zlo. Matej „Rarach“ Jurášek bol reálnym stelesnením zla na tribúnach: hajloval, zapájal sa do bitiek, futbal preňho bol iba zámienkou. Teraz robí osvetu v záujme prívetivého prostredia na štadiónoch.

Bol klasickým futbalovým chuligánom, dnes je už len zmúdreným fanúšikom najpopulárnejšieho športu. „Rarach“ urobil životný prestup a je na to hrdý. Motiváciu má zosobnenú aj do synčeka.

„Je pre mňa dôležité byť pre malého Miša dobrým vzorom: ukazovať mu slušnú komunikáciu aj v bežnom živote, aby vyrastal v bezpečnejšom svete, v ktorom je menej hnevu a agresivity,“ vysvetlil Matej Jurášek v rámci bezmála hodinovej epizódy podcastu VAR.

Skúsil jednu stranu, momentálne ako tvár kampane „Spolu dokážeme veľa“, ktorá je spojená so Slovnaft Cupu, ponúka pohľad z tej opačnej: „Je to strana slušnosti. Mám veľmi rád futbal a záleží mi na ňom.

Žiaľ, nemám pocit, že by prostredie na slovenských štadiónoch bolo dosť bezpečné pre bežných fanúšikov, ktorí sa obávajú konfliktov a vyhýbajú sa im: radšej na futbal nechodia. Chcem, aby to bolo inak a na tribúny chodili aj rodiny s deťmi.“

Rodený Martinčan sa kedysi v rámci odvekej spriaznenosti príslušných táborov dostal až do epicentra tvrdého jadra priaznivcov Slovana Bratislava. Dosiaľ vyznáva aktívne povzbudzovanie, keď sa aj návštevníci mimo ultras a fanklubov podieľajú na vytváraní atmosféry.

„Som za to, aby si diváci neprišli len preložiť nohy a lúskať jadierka. Páči sa mi hlučné fandenie, choreo či koordinovaná pyrotechnika. Treba sa však vyvarovať elementov ohrozujúcich ľudí. Cieľom je, aby nik nemal počas zápasu obavu o svoje zdravie a všetci odchádzali bez akejkoľvek ujmy a so skvelým pocitom,“ načrtol Matej Jurášek, ku ktorého transformácii prispelo aj pôsobenie v SBS najatej na stráženie počas prezidentskej kampane Zuzany Čaputovej.

Fanúšikovia Trnavy počas prvomájového finále Slovnaft Cupu. Zdroj: SFZ/Roman Ferstl

Prerod od pôvodného vagabunda až k ambasádorovi znášanlivosti a slušnosti bol postupný: „Začalo ma to obmedzovať v práci, vzťahoch, živote celkovo.“ Dosiaľ sa necíti komfortne, keď hovorí o svojej minulosti. Chce však poslúžiť ako pozitívny príklad. Pripravuje aj knihu: „Porozprávam v nej, čo bolo mojím hnacím motorom a ako som z toho vyšiel.“

Videl chalana, ktorý mohol dopadnúť aj fatálne zle, ak by mu nezúčastnení svedkovia nevytiahli po bitke zapadnutý jazyk. Konkrétny iniciačný moment alebo zlomovú udalosť však nedokáže vypichnúť: „Dialo sa to za jazdy, nebolo to zo dňa na deň. Dal som výpoveď, zmenil som prostredie, stretával som sa s novými ľuďmi a rozoberal s nimi menej povrchné témy.

Predovšetkým som si však priznal chybu, čo znie jednoducho, ale je to veľmi zložité a dôležité. V mladom veku som nevedel pracovať s hnevom a chodil som sa ventilovať na štadión. Prvým krokom k zmene je uvedomiť si, že pri frustrácii treba začať s hľadaním dôvodov u seba.“

„Rarach“ zásluhou neblahých osobných skúseností vie pochopiť hardcore fanúšikov, ktorí cielene vyhľadávajú, podnecujú a páchajú násilie: „Predtým som bol jedným z nich… Nech sa však zoberú a idú na lúku za mesto – ani nie do ulíc, keď to tak cítia. Tak sme to robili my.“

Boje sa prenášajú na štadióny aj preto, lebo sa môžu: „Prečo sa to už nestáva v Anglicku? Každý si tam rozmyslí, či bude riskovať ’ban’, čiže zákaz vstupu. Keď to nejde vyriešiť prevenciou, musí nastúpiť represia.“

Fanúšikovia Slovana počas prvomájového finále Slovnaft Cupu. Zdroj: SFZ/Roman Ferstl

Podľa „Raracha“ je zásadné, aby radikálni fanúšikovia všeobecne referovaní ako kategória C, čo nie náhodou korešponduje s označením jednotlivých sektorov, nevyháňali verejnosť zo štadiónov.

Začína sa to už potláčaním verbálnej agresivity neúnosnej pre návštevníkov s deťmi: „Môže to fungovať iba vtedy, keď k sebe budeme ohľaduplní a tolerantní.“

V polo oficiálnom rozčlenení A sú radoví diváci a B pasívna skupina pripravená zareagovať na akciu napríklad po napadnutí kotla.

Veľkú a často nedostatočne uplatňovanú moc majú v tomto smere kluby a ich usporiadateľské služby v spolupráci so zväzom a políciou: „Prvoradá je prevencia zo strany klubov. Je v ich záujme, aby päťdesiat magorov neotrávilo všetkým zápas alebo nepokazilo výjazd. V takom Nemecku vieš, že keď vytrhneš sedadlo, hodíš delobuch, podpáliš sektor, skrátka urobíš niečo, čo na štadión nepatrí, možno sa už nikdy nebudeš môcť objaviť v hľadisku.“

Ostatné dva ročníky Slovnaft Cupu vyhral Spartak Trnava. Ten nedávno aj na základe dohody so zástupcami fanúšikov oznámil opatrenia na redukciu incidentov zatieňujúcich fantastickú divácku kulisu. Rozhodol sa nevpúšťať na domáci štadión aj do sektora hostí pri výjazdoch osoby pod očividným vplyvom alkoholu a vyvádzať podnapitých divákov mimo štadióna, keď budú vyvolávať konflikty a ničiť zariadenie.

V tejto súvislosti je pozoruhodné spätné priznanie Mateja Juráška, že k Slovanu ako futbalovej značke vlastne nikdy nemal extra puto: „Ako fanúšikovi typu C mi išlo hlavne o násilie a robenie bordelu. Rovnako dobre som mohol chodiť povzbudzovať Trnavu alebo Dunajskú Stredu.

Možno aj v tomto spočíva rozdiel medzi našimi a zahraničnými klubmi: že nedokážu fanúšika až do takej miery osloviť, pripojiť k sebe, dať mu pocit príslušnosti.“

Radosť Trnavčanov po zisku Slovnaft Cupu 2022/23. Zdroj: SFZ/Roman Ferstl

Jedným zo špecifík a prínosov Slovnaft Cupu je, že spája kluby vertikálne naprieč hierarchiou ligových súťaží. Najmä v úvodných kolách od augusta do októbra hrajú tie profesionálne na pôde amatérskych, a to prevažne ešte na regionálnej báze cestovateľsky prajnej k fanúšikovským výjazdom.

Pre nadšencov z dedín či mestečiek ide o futbalové „udalosti desaťročia“. Aj inokedy rizikoví priaznivci hosťujúcich veľkých klubov si pri takomto nastavení naplno uvedomujú a rešpektujú, že prípadné vyvolávanie konfliktov, ničenie infraštruktúry či marenie zážitku nevraživým skandovaním by bolo ďaleko za akoukoľvek čiarou.

„Poďme meniť nastavenie na štadiónoch, vykročiť do budúcnosti a robiť veci lepšie – bez násilia. Dá sa to,“ vyzval Matej Jurášek, ktorému v súčasnosti žije s rodinkou na Madeire a budúci rok mu pribudne tretí krížik. Na záver podotkol: „Samozrejme, presah spoločenského diania je obrovský, štadióny sú len jeho odrazom. Musíme teda robiť všetko pre to, aby sme zlepšili situáciu nielen na nich.“

Zdroj: slovnaftcup.sk