Ján Čapkovič odletel do ohrady: Podali sme si ruky a išli sme ďalej

Bola to éra, keď novinové spravodajstvo priamo v štatistickom prehľade zápasu uvádzalo, že rozhodca pískal nepresne. Spišská Nová Ves však v semifinále Slovenského pohára proti Slovanu Bratislava pred 52 rokmi prehrala z iného dôvodu.

„Novejša“ vtedy hrala tretiu najvyššiu súťaž. Amatérmi boli na papieri aj vtedajší profesionáli, všetci však vedeli, ako to v skutočnosti je. Oveľa trénovanejší slovanisti nastrieľali v predĺžení tri góly. O jeden viac, než predtým v riadnom hracom čase.

„Na začiatku predĺženia ešte mal obrovskú šancu náš Juraj Tremko z Margecian, ale nedal. Potom už nebolo síl,“ po vyše piatich desaťročiach uznáva Pavol Bakalár a dodáva: „Najbližší ligový zápas sme však proti Breznu vyhrali 2:0, to sa rátalo.“

Referát z dobovej tlače. Zdroj: Archív Pavla Bakalára

Vyučený elektrikár robil v Rudňanoch na údržbe žeriavov, akurát na tréning Lokomotívy Bane, ako sa vtedy klub volal, si na tri hodiny aj s cestou hore-dolu mohol odskočiť.

Pravý obranca mal proti Slovanu vskutku náročnú úlohu: „Na ľavom krídle súpera totiž bol Ján Čapkovič, najrýchlejší hráč v republike. V jednej situácii chcel okolo mňa prejsť, ale stihol som ho odstaviť. Odletel až do ohrady a 7000 divákov len tak zahučalo, čo som si to dovolil voči takému pánovi futbalistovi. No nič… Podali sme si ruky a išli sme ďalej.“

Spišiaci neboli z Bratislavčanov prehnane vyhúkaní, keďže s mnohými sa pravidelne stretávali ako s rezervou „belasých“ vo svojej lige: „Elefant, Ondruš, dnešný vedúci mužstva v Slovane Ján Švehlík. S mladšími sme sa priatelili, akurát starších – Vencela, Hrdličku, Medviďa – sme osobne nepoznali.“

Stretnutie prinieslo aj tragickú udalosť v hľadisku. Zdroj: Archív Pavla Bakalára

Za hostí hral aj Ján Švehlík, dnes vedúci mužstva Slovana. Zdroj: Archív Pavla Bakalára

SNV v ostatnej sezóne ako druholigista prehrala s „béčkom“ Slovana v auguste 0:2 doma a v marci 0:3 vonku. Zostúpila. „Áčku“ bude čeliť teraz v 1/16-finálovom 4. kole Slovnaft Cupu.

Pavol Bakalár je rodák z Giraltoviec. Tam aj žije s manželkou Vierkou, ktorá v aktívnom veku pracovala na Štatistickom úrade SR. V sobotu ráno sadnú do auta. Keď už budú v tom regióne, dopoludnia si pozrú štvrtoligový duel Rudňany – Rožňava.

Od 13:30 k nim na pohárové stretnutie v tucet kilometrov vzdialenej Spišskej Novej Vsi pribudne manželkina kamarátka, niekdajšia učiteľka na banskej škole Magda Jankovičová.

„Máme to z domu 100 km, to je predsa len dosť ďaleko na pravidelné výjazdy za futbalom. Tento na pozvanie funkcionárov si však, samozrejme, nenechám utiecť. Spiš je moja srdcovka od Krompách po Ľubovňu, som jeho zanietený prívrženec,“ zdôrazňuje bývalý tréner aj funkcionár.

Ono – ďaleko ako ďaleko. Pred desiatimi rokmi tento vášnivý turista peši prešiel Cestu hrdinov SNP. Z Dukly do Devína je to 770 km.

Pod najvyššou kostolnou vežou na Slovensku to bude veľká udalosť. Zdroj: FK Spišská Nová Ves

Ani vo veku 76 rokov nestráca Pavol Bakalár priamy kontakt s milovanou hrou. Naopak: „Okolo mňa je do 30 kilometrov Prešov, Vranov nad Topľou, Svidník, Stropkov, Bardejov, rád to využívam.“

Pred dvoma týždňami v sobotu videl vysoké víťazstvo Spišskej Novej Vsi vo Vranove, minulú nedeľu bol v Stropkove, ktorý remizoval práve s Vranovom. A keby len to! V utorok osobne sledoval pohárový postup Prešova cez Skalicu, v stredu zase ligový úspech Bardejova proti Dolnému Kubínu…

„V sezóne 2021/22 pôsobilo v III. lige Východ päť klubov, za ktoré som v minulosti hral: Spišská Nová Ves, Prešov, Vranov, Svidník a Stropkov, kde som pol roka vojenčil,“ referuje pamätník.

Ozaj, „vojaci“… Pavol Bakalár má na konte aj jeden prvoligový štart zo sezóny 1969/70. Za „koňarov“ ho absolvoval doma proti Dukle Praha. Prešov ju zdolal 2:0: „Osobne som v tom zápase strážil Stanislava Štrunca. Tiež tam bolo okolo 7000 ľudí. V tej dobe normálna vec. Veď na tretiu ligu ich chodilo 700 – 800.“

Zdroj: slovnaftcup.sk

Autor

SLOVNAFT

Dátum