SparTakáč nezapne cirkulár: Výhodou sú skúsenosti zo zápasov o všetko, vyhovuje nám takýto tlak

Trnava môže získať Slovnaft Cup štvrtý raz za ostatných šesť sezón a bezprecedentný tretíkrát v rade. Len brankár Dominik Takáč bol v kádri pri všetkých troch doterajších triumfoch z tohto obdobia. Verí, že Spartak ako osvedčene pohárový klub v pravú chvíľu zlomí kliatbu proti Ružomberku z ligy.

S futbalom začal v siedmich rokoch v rodnej Galante a hneď sa ocitol v bránke. Nenamietal proti takémuto zaradeniu, hoci chalanov to aspoň spočiatku obvykle skôr ťahá dopredu.

„To je pravda. Čo viem od kolegov, väčšina to najprv skúsila na inom poste. Ja som asi bol výnimka. Chcel som hrať futbal, bol som najvyšší a poslali ma do bránky. Nejako mi to prischlo a vôbec som to neriešil,“ hovorí 25-ročný Dominik Takáč, ktorý meria 195 cm.

V detstve skúšal – ako sám vraví – milión športov. K tomu najpopulárnejšiemu ho pritiahlo sledovanie Manchestru United v televízii: „V tej dobe tam chytal Edwin van der Sar, k nemu som vzhliadal. Budem však úprimný: ak by som mal z tej doby vytiahnuť nejakých obľúbencov, skôr by to boli hráči v poli.“

V dospelosti nemá konkrétny brankársky vzor. Aj vzhľadom na pretrvávajúce sympatie k „červeným diablom“ však napokon zaznelo meno David de Gea: „Ľúbila sa mi jeho reflexívna práca rukami aj nohami. Možno občas vyzeral v situáciách jeden na jedného nebrankársky, ale bol efektívny.“

ČÍSLO ZDEDIL PO KAMENÁROVI

Člen širšieho kádra slovenskej reprezentácie považuje za vlastnú najsilnejšiu stránku remesla práve účinnosť zoči-voči strelcom: „Vyžívam sa v tom a dokážem sebavedome riešiť situácie, keď si útočník už myslí, že je to čistý gól.“

Na Štadión Antona Malatinského prišiel už pred desiatimi rokmi v žiackom veku a bol aj pri vytúženom titule v sezóne 2017/18. Podsúvajúca sa slovná hračka SparTakáč vyznieva vzhľadom na túto spätosť s jednou značkou opodstatnene. (Kristián KošTrnava ešte má čo doháňať.)

Číslo 71 zdedil po Ľubošovi Kamenárovi, ktorý v lete 2016 zamieril do Slasku Vroclav. Pri Takáčovom podpise prvej profesionálnej zmluvy bolo „v sklade“ k dispozícii: „Rýchlo som si to číslo obľúbil, pretože sa skladá zo šťastnej sedmičky a z jednotky, ktorá je pre brankárov typická.“

Už 36-ročný doyen Kamenár sa do malého Ríma vrátil v januári 2020 a nosí jednotku. Brankársku ponuku dotvárajú Martin Vantruba (č. 72) a Dobrivoj Rusov (č. 31).

PREPLÁCHNUTIE V HORÚCEJ VODE

Málokto detailne vie, ako to brankári na vrcholovej úrovni vlastne majú s rukavicami. Takáč si na trhu s nepreberným množstvom strihov, materiálov a spracovaní vybral svoj aktuálny model približne pred rokom.

„Možností je naozaj od výmyslu sveta. Úprimne: asi by som si dokázal zvyknúť na akékoľvek rukavice. Skôr však preferujem širšie oproti módnym užším a neprišiel som na chuť variantom bez uchytávania suchým zipsom,“ popisuje Dominik.

Nové rukavice použije v štyroch-piatich zápasoch. Potom vytiahne ďalšie a tie opotrebované posunie do kategórie tréningových.

Rukavice nijako neimpregnuje ani nevylepšuje ich vlastnosti nejakou lepkavou hmotou: „Nemôžem hovoriť za iných brankárov, každý asi má svoje metódy. Ja si ich akurát vždy deň pred zápasom dobre prepláchnem v horúcej vode a dám vysušiť, aby zmäkli. Za ten týždeň totiž trochu stvrdnú.“

Ruky si nešanuje ako huslista či klavirista, neprovokuje však osud: „S cirkulárom na dvore nerobím. Ani nešúpem nožíkom cibuľu krátko pred zápasom. Musím si zaklopať – radšej opatrne –, že v bránke sa mi vyhýbajú zranenia rúk nad rámec narazených prstov. Také čosi je pre nás úplne normálne, to si ani nevšímame. Je to nepríjemná záležitosť, ale po zatejpovaní sa to dá vydržať.“

VÄČŠIA PREVAHA AKO DOMA

Pred dvoma týždňami v prvom polčase odvety semifinále pohára v Podbrezovej opakovane oslepene žmúril proti slnku. Neobľúbené štadióny na výjazdy však nemá.

„Ani obľúbené… Nepozerám sa na to tak, že tu sa nám darí a tu nie. Netreba si to komplikovať a zaťažovať sa štatistikami. Zjednodušene: stačí byť zdravý a odvádzať na ihrisku čo najkvalitnejšiu robotu. Najlepší štadión je ten, na ktorý nemusíme ďaleko cestovať a príde tam veľa ľudí. Samozrejme, tých našich,“ dodáva Dominik jedným dychom.

Trnava to síce – vrátane svojich priaznivcov – bude mať do Košíc ako dejiska finále až 350 km (Ružomberok necelých dvesto kilometrov), paradoxne však môže očakávať väčšiu prevahu v hľadisku ako takto pred rokom doma.

Vtedy vo finálovom derby druhý raz v rade čelila Slovanu a keďže sa oficiálne hralo na neutrálnej pôde, fanúšikovské tábory mali určený rovnocenný priestor. Aj ho v súlade s tým naplnili. Z Bratislavy je to polhodinka.

„Myslím si, že tých našich ľudí príde určite viac ako Ružomberčanov. Spoliehame sa na podporu z tribún, ktorá nám vlieva veľmi veľa síl. Teším sa na atmosféru ďalšieho pohárového finále,“ deklaruje Dominik.

SUPER SPOMIENKY NA KOŠICE

Spartak v Košickej futbalovej aréne, ktorú čerstvo skolaudovali na plnú kapacitu 12 555 divákov, predviedol vo februári na úkor miestneho FC práve v Slovnaft Cupe osemfinálový obrat z manka 1:2 v záverečnej pätminútovke.

„Navyše, Košičanov sme tam v pohárovom osemfinále zdolali aj pre dvoma rokmi. Hrali sme na rovnakom mieste, štadión bol vtedy ešte vo výstavbe. Vyhrali sme na ňom aj vlani v novembri v lige a už v auguste sme sa tam radovali z postupu do skupinovej fázy Európskej konferenčnej ligy. Všetko sú to super spomienky,“ kvituje Takáč.

V letnej košickej odvete play-off EKL proti prichýlenému ukrajinskému Dnipru-1 skórovali Erik Daniel a Martin Bukata. Takisto ako Dominik majú na konte tri triumfy v Slovenskom pohári, ale nie všetky dosiahli so Spartakom. Absolútnym rekordérom je Ibrahim Rabiu s dovedna piatimi úspechmi.

„Skúsenosti z pohárovej Európy, kde sa pravidelne dejú stretnutia o postup či vypadnutie, môžu byť našou výhodou oproti Ružomberčanom,“ pripomína brankár „červeno-čírnych“.

Tí nad MFK nezvíťazili v ostatných deviatich ligových súbojoch, kouč Michal Gašparík ml. ešte nikdy. V Slovenskom pohári však Trnavčania ťahajú sériu 23 stretnutí bez prehry.

„Súhlasím s tvrdením, že toto naše pohárové kúzlo môže podvedome brnkať na psychiku súperov. Je to špecifická súťaž v tom, že s výnimkou prvého zápasu semifinále vždy hráte o všetko. Opakovane sa potvrdilo, že nám takýto tlak vyhovuje: dokážeme sa pod jeho vplyvom vyhecovať k ešte lepším výkonom,“ upozorňuje „Taki“.

ČISTÝ HETRIK JE NEVŠEDNÝ ÚKAZ

Väčšina spartakovcov zažila aspoň jeden triumf v SC. V prípade MFK ten dosiaľ jediný už zo storočnicovej sezóny 2005/06 (opuncovanej double v kombinácii s ligou) má v zbierke len Ján Maslo.

Dominik nepredpokladá, že motivácia a zároveň zviazanosť Ružomberčanov bude o tento faktor väčšia. Finále je totiž vždy jedinečné a vzácne: „Pre mňa každé bolo iné, pretože som jedno sledoval z tribúny, ďalšie som odchytal a posledné som prežíval z lavičky pre náhradníkov. Ak sa úspechom skončí aj to aktuálne, môže to byť trošku špeciálnejšie, pretože by sa to stalo tretí raz v rade, čo sa ešte žiadnemu klubu na Slovensku nepodarilo.

V rámci európskych krajín s najuznávanejším klubovým futbalom sa v Nemeckom pohári – DFB-Pokal konanom od sezóny 1952/53 nezrodil čistý hetrik triumfov ešte nikdy. V Anglickom pohári – FA Cupe síce boli dva, ale zhodne už v 19. storočí (medzičasom neexistujúci Wanderers FC a potom Blackburn Rovers).

Prvomájové finále SC 2023/24 sa začne o 15:00. V priamom prenose ho prinesie JOJ Šport. Hlavným rozhodcom bude Ivan Kružliak. Víťaz získa okrem trofeje aj šek na 50-tisíc eur a miestenku do 1. predkola Európskej ligy, čo je lákavé nóvum. Zdolaného uteší 20-tisíc eur.

FOTO: FC Spartak Trnava / Lukáš Grinaj

Zdroj: slovnaftcup.sk